AUTORSTVO

  • Za obsahovú a formálnu stránku práce, ako aj za korektné uvedenie spoluautorov i prispievateľov práce je zodpovedný prvý autor. Úlohu spoluautorov a ich podiel na vzniku konečnej podoby práce by mal starostlivo zvážiť. V celom rade prípadov sa stalo zvykom uvádzať konceptorov, vedúcich tímu, garantov a pod. na tzv. “čestnom“ poslednom mieste. Je to vždy otázkou konsenzu.
  • Každý z autorov by mal participovať na záverečnej podobe publikácie, mal by ovládať konceptuálne stránky práce a byť schopný samostatne, v celom rozsahu obhájiť výsledky práce. Tí, ktorých príspevok bol čiastkový, konzultačný event. len technický sú prispievatelia (contributors). Ich podiel má byť ocenený v tzv. Poďakovaní.
 

ETICKÉ ASPEKTY PRÁCE

  • Originalita odbornej a vedeckej práce v medicíne tkvie v jej univerzálnom posolstve. Atribútom vedeckých prác by mala byť vždy konfrontácia so súčasnými celosvetovými poznatkami, zdôrazňujúc príspevok práce k rozšíreniu existujúcich vedomostí.
  • Dôležitým atribútom pri uverejňovaní výsledkov vedeckej činnosti je dodržiavanie istých etických noriem. Ich uplatňovaniu v publikačných výstupoch sa v svetovom písomníctve venuje čoraz väčšia pozornosť. Uvedených je niekoľko príkladov, tak ako ich uvádza Committee on Publication Ethics (COPE) http://publicationethics.org/guidelines

    Za plagiátorstvo sa všeobecne považuje, ak autori použijú výsledky iných bez ich vedomia a prezentujú ich ako vlastné. Môže sa jednať prirodzene o doslovné zreprodukovanie textu práce, obrázkov, tabuliek v ich originálnej alebo konceptuálne nezmenenej podobe alebo o parciálnu reprodukciu niektorých avšak z hľadiska originality podstatných častí práce – napr. dát, snímok, grafov, tabuliek a pod.

    Pri parafrázovaní sa nejedná o priame kopírovanie diela, event. jeho textu alebo výsledkov Autori realizujú vlastný výskum so svojimi výsledkami, do značnej miery však presne zreprodukujú postupy a myšlienky iných. V umeleckej oblasti sa jedná o opakovanie námetov resp. motívov.

    Duplikácia publikácie, autoplagiát a simultánne publikácie. Jednotlivé práce zasielané do časopisov by mali byť obsahovo, formálne i svojimi závermi jedinečné. Identickú prácu nie je možné zasielať súbežne – simultánne do rôznych časopisov, ak tak len sukcesívne, t.j. ak práca bola z predošlého časopisu stiahnutá (tu sa vyžaduje aj časovo korektný prístup redakcií). Podobne, sa nesmú opakovane uverejňovať ani práce, ktoré sú prakticky rovnaké alebo obsahujú celé pasáže významovo identického textu, rovnaké dáta, prílohy a pod. Nezriedka sa jedná o identickú publikáciu v inom jazyku.

    Mnohonásobné publikácie. Jedná sa o opakované publikovanie prác, ktoré pochádzajú z jedného výskumu event. výskumnej úlohy (napr. sa jedná o identický súbor alebo jeho podsúbory) ale rôznymi vybranými parametrami hodnotenia, parciálnym zameraním alebo uhlom pohľadu. Obsahovo je problematika hodne diskutovaná, nakoľko schopnosť vytvárať za krátky čas nové originálne výsledky na nových a nových súboroch sa nepochybne líši v závislosti od objektu výskumu a daného odboru.
 

KOREKTNÁ CITAČNÁ PRAX

  • Uvádzať by sa mali zdroje, ktoré autori skutočne použili. Neuvádzajú sa zdroje nesúvisiace, alebo len marginálne súvisiace s danou prácou. Ak je to podstatné a práca je prístupná, uvádzať by malo vždy originálne dielo, nie sekundárne zdroje.
  • Vyberať by sa mali tie najobjektívnejšie a najdôveryhodnejšie zdroje k téme vo svetovom písomníctve. To si vyžaduje sústrediť viacero prác a vybrať tie, ktoré poskytujú dostatočné dôkazy a starostlivé spracovanie. Obmedzovať referencie, napr. len na domáce písomníctvo kvôli jazykovej bariére nie je rovnako správne, ako preferovať len zdroje od zahraničných autorov a pod. Neuvádzajú sa zdroje neautorizované, najmä z internetu.
  • Neuvádzajú sa vlastné zdroje, obzvlášť ak evidentne nesúvisia s danou prácou. Pokým to nie je opodstatnené, neuvádzame v nadmernom počte práce určitých tímov alebo pracovísk na úkor iných. Je to však prirodzene aj otázkou kvality prác. Býva praxou, a to aj vo svetovom písomníctve, že niektoré autorské kolektívy sa vzájomne citujú a dávajú menej priestoru iným prácam.
 

KOREKTNÁ PRÁCA RECENZENTA

  • Od recenzenta sa vyžaduje čestné, kvalifikované, kritické a nezaujaté hodnotenie vedeckej a literárnej stránky práce. Kritika by mala byť objektívna, adresná a podložená faktami. Recenzent je viazaný voči iným stranám mlčanlivosťou ohľadne obsahu posudzovanej práce, jej autorov ale aj obsahu svojho posudku. Obsah posudzovanej práce by nemal konzultovať, ukazovať, ani s manuskriptom nedbalo narábať tak, aby k takejto manipulácii došlo i bez jeho vedomia.
  • Recenzent by mal zvážiť prácu na posudku v prípade, ak nemá dostatok skúseností v danej oblasti, alebo nemá dostatok času na kvalitné zhodnotenie práce. Podobne, prácu na posudku je nutné zvážiť, ak si recenzent uvedomuje konflikt v záujmoch alebo vo svojom rozhodovaní môže byť ovplyvnený, napr. spolupracuje s kolektívom autorov, má určitý vzťah k autorom, pracovisku, posudzoval rovnakú prácu pre iný časopis alebo v iných súvislostiach, posudzoval podobnú prácu od iných autorov a pod.