Vitajte na Ústave Fyziológie:

Vedecko-výskumná činnosť ústavu je zameraná na kardiorespiračné vzťahy v experimente a v klinike vo svetle chronofyziológie a spánkovej medicíny. Experimentálna časť je realizovaná na pokusných zvieratách so zameraním na sledovanie vplyvu porúch ventilácie (hypoventilácia, apnoe) na zmenu elektrickej stability srdca, zmenu tonusu vegetatívneho nervového systému a na vznik a vývoj srdcových arytmií. Bezprostredným cieľom je overiť a podporiť možný kardioprotektívny vplyv preconditioningu, fenoménu endogénnej kardioprotekcie hypoventiláciou a apnoe.

V klinickej časti výskumu sa sledujú vplyvy psychickej a fyzickej záťaže, ako aj pobytu v rôznych nadmorských výškach a hypoxických stavoch na tonus vegetatívneho nervového systému a výskyt srdcových arytmií u zdravých jedincov a u pacientov so spánkovými poruchami dýchania, resp. s respiračnou insuficienciou v cirkadiálnej závislosti. Zvlášť sa sleduje význam reflexov dýchacích ciest pri vzniku, diagnostike, liečbe a prevencii kardiorespiračných porúch (hypertenzie, kolapsových stavov a kardiorespiračného zlyhania).

História:

Fyziologický ústav pobočky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Košiciach bol zriadený r.1949, rok po založení fakulty, kedy sa už otvorili všetky štúdijné ročníky, vrátane   teoretických ústavov. Vedením ústavu bol poverený MUDr.J. Zemaník, odborný asistent Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave. V lete roku 1952 bol vedením dočasne poverený MUDr.J.Labus. V letnom semestri v škol.r. 1952-53 viedol ústav a prednášal  fyziológiu doc. RNDr. R. Vinařický z Fyziologického ústavu v Brne, po jeho odchode nastúpil na miesto vedúceho MUDr.B.Brozman, odborný asistent Fyziologického ústavu UK v Bratislave.

     V snahe definitívne konsolidovať pomery na Fyziologickom ústave v Košiciach a stabilizovať personálnu štruktúru ustanovilo vedenie  fakulty 1. 9. 1956 za vedúceho Ústavu fyziológie MUDr.I.Ivanču, odborného asistenta Ústavu experimentálnej patológie v Košiciach. Po počiatočných ťažkostiach v dôsledku častej výmeny vedúcich pracoviska, po vybudovaní základného materiálno-technického vybavenia ústavu, stabilizácií pracovníkov a vďaka pomoci a podpore fyziologických ústavov v Bratislave, Prahe a Brne dosiahlo pracovisko taký rozvoj vedecko-výskumnej a pedagogickej činnosti, že už v roku 1959 bol ústav zaradený do vedecko - výskumnej základne ako pracovisko I. kategórie.

     Po založení  Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach v roku 1959 bol vedúci Ústavu fyziológie Doc. MUDr.I.Ivančo,CSc.  menovaný do funkcie prorektora pre vedecký výskum a výstavbu, a v rokoch 1961-1964  bol druhým rektorom UPJŠ v Košiciach.

     Do roku 1970, keď kulminoval decentralizačný pripcíp v rámci fakulty,  ústav fyziológie pôsobil ako samostatné pracovisko. Neskôr, keď sa začal uplatňovať integračný princíp  a z neho vyplývajúce zlučovanie katedier, utvorila sa zlúčena Katedra fyziológie a lekárskej fyziky, ktorá zabezpečovala vyučovanie normálnej fyziológie a fyziky  až do roku 1984. Ústav fyziológie sa do roku 1989 rozvíjal pod vedením Prof. MUDr. I .Ivanča, CSc., v rokoch 1989-1991 pod vedením Doc. MUDr. I. Bračokovej, CSc., v rokoch 1991-1992 pod vedením Doc.  MUDr. M. Murína, CSc., v rokoch 1992-1997 pod vedením Doc. MUDr. Š. Kujaníka, CSc., v rokoch 1997-2004 pod vedením Doc. MUDr. I. Bračokovej, CSc. Od marca 2004 je prednostom Doc. MUDr. Viliam Donič, CSc.

Pedagogico-výchovná práca:

 Prvoradou úlohou pracoviska bolo organizačne a obsahovo zabezpečiť výuku fyziológie v treťom, štvrtom,  dočasne aj v piatom semestri. Vyučovanie, ktoré  začal  v zimnom semestri škol. roku 1949-1950 realizovať vedúci ústavu s jediným asistentom, demonštrátormi a pomocným personálom sa spočiatku improvizovalo v núdzových priestoroch  pri minimálnom materiálno-technickom vybavení pracoviska. Počiatočné nevhodné  priestory sa výrazne zlepšili po ukončení prístavby teoretických ústavov v roku 1961 ale hlavne po prechode teoretických ústavov v roku 1984 do nových priestorov Fakultnej nemocnice s poliklinikou.

     Fyziológia ako disciplína o funkciách zdravého ľudského organizmu, integrujúci a zastrešujúci predmet teoretických disciplín a báza predklinických a všetkých klinických predmetov mala v pedagogickom procese vždy dôležité postavenie. Z toho aspektu sa vyučovanie fyziológie  od začiatku orientovalo na komplexný - holisticky prístup k ľudskému organizmu s rešpektovaním dynamiky procesov v závislosti od širokej škály vnútorných a vonkajších faktorov. Jednou z ciest dosahovania tohto cieľa  je metóda problémovo orietovanej výučby, ktorá sa neustále rozvíjala, modernizovala a obsahovo obohacovala o najnovšie domáce a svetové poznatky. V súlade s rozvojom didaktickej techniky obohatili sa prednášky a semináre zvýšenou názornosťou a demonštráciami (výučbové filmy, diapozitívy, magnetofónové reprodukcie, biotelemetrický prenos experimentov a vyšetrení ). Obsah praktických cvičení, ktorý v značnej miere vychádzal z požiadaviek  praktickej medicíny na aplikovanie fyziologických poznatkov, na využitie prístrojovej techniky, ako aj na manuálnu laboratórnu  zručnosť,  bol  obohatený  celou škálou najmodernejších vyšetrovacích metód a experimentálnych demonštrácií (rtg skiaskopia hrudníka pri dýchacích fázach, angiografia, katetrizácia srdca, meranie minútového objemu srdca atď.). Ku kvalitatívnemu rozvoju modernej problémovej výučby  v poslednej dobe prispieva alternatívny spôsob výučby. Cestou počítačovej siete v praktikárňach a využitia počítačových programov majú študenti možnosť individuálne alebo v skupinách pracovať s konkrétnymi počítačovými modelmi zameranými na jednotlivé systémy organizmu a na procesy v nich prebiehajúcich. Pri modelovaní fyziologického procesu študenti majú možnosť aktívne vstúpiť do regulačných mechanizmoiv a vytvárať modelové situácie s krokovou analýzov procesu s následnym vyhodnotením.  Na dosiahnutí pedagogických cieľov nemalou mierou participovali učebné texty: Praktické cvičenia z fyziológie, dielo kolektívu autorov  ústavu, vydané v rokoch 1969, 1974, 1990, 2001, 2002.

      V rámci zásad prestavby vysokoškolského štúdia v škol. roku 1977-1978 dostali študenti LF UPJŠ v Košiciach prakticky prvú slovenskú učebnicu fyziológie so špecifickým zameraním pre študentov medicíny: I.Ivančo "Fyziológia pre poslucháčov medicíny", I.-III.diel 1975.  Učebnica obohatila mladšiu generáciu študentov o najnovšie poznatky v oblasti systémovej a orgánovej fyziológie ale predovšetkým o hlbší pohľad do bunkových membránových a molekulárnych mechanizmov fyziologických funkcií človeka. Učebnica sprístupnila základny a perspektívny význam biokybernetiky, fyzikálneho a matematického modelovania fyziologických funkcií i využitia výpočtovej techniky v oblasti fyziológie a medicíny. Kapitoly  z  učebnice boli pojaté aj do  celoštátnej českej učebnice: S.Trojan a autorsky kolektív,  Fyziologie - Učebnice pro lékarske fakulty  v roku 1988 a jej slovenskej verzie v roku 1992.

      V rámci pedagogickej činnosti pracovisko sa podieľalo a podieľa  nielen na edukácii  poslucháčov lekárskej fakulty, ale participovala aj na vyučovaní somatológie na Strednej zdravotníckej škole v Košiciach, na vyučovaní poslucháčov psychológie Filozofickej fakulty UPJŠ, posledné roky aj u poslucháčov Technickej Univerzity v Košiciach (odbor zdravotnícka technika resp. biomedicínske inžinierstvo). Pedagogická aktivita sa výrazne rozšírila vyučovaním zahraničných študentov (od šk. r. 1992-1993), pre ktorých boli napísané aj učebné texty: Practical lessons in Physiology, Part I. 1993, Part II. 1994 a ich druhé prepracované vydanie v roku 1998. Pedagogickú a vedecko výskumnú činnosť na pracovisku v súčastnosti realizuje 10 učiteľov z toho 1 profesor Prof. MUDr. Z. Tomori, DrSc., 1 mimoriadny profesor Doc. MUDr. Š. Kujaník, CSc., 2 docenti: Doc. MUDr. I. Bračoková, CSc. a Doc. MUDr. V. Donič, CSc., 6 odborní asistenti: RNDr. P. Švorc, CSc., K. Kassayová, CSc., MVDr. A .Marossy, CSc., RNDr. Z. Richtáriková, RNDr. J.Štimmelová  a  MVDr. A. Lukačínová. Vysokoškolskí učitelia si svoju pedagogickú erudíciu zvyšovali absolvovaním postgraduálneho  kurzu vysokoškolskej pedagogiky.

Vedecko-výskumná činnosť:

  Za veľmi skromných personálnych a materiálnych podmienok v roku 1954 sa rozbehla aj vedecko výskumná práca. Počiatočná roztrieštenosť a problémová rôznorodosť na fakulte sa z iniciatívy teoretických pracovísk, najmä fyziológie, začala  koordinovať a koncentrovať   na  niekoľko  ústredných  nosných  tém. Ústav fyziológie bol už od roku 1956 zapojený v rezortnom výskume „Interorecepcia dýchacích ciest, a od roku 1959 sa v rámci štátneho plánu základného výskumu začala riešiť problematika Vzájomné vzťahy medzi kardiovaskulárnym a respiračným systémom, ktorá ostáva v centre výskumného záujmu ústavu až do dnes. Od roku 1960 pracovníci ústavu participovali na riešení  čiastkových úloh štátneho plánu základného výskumu.

       V rokoch 1980-1990 Ústav fyziológie bol v celoštátnom meradle koordinačným pracoviskom hlavnej úlohy štátneho plánu základného výskumu ŠPZV VII-4-3 Pľúcny obeh krvi pri poruche respiračnej homeostázy a VIII-4-4 Regulácia krvného obehu a dýchania a ich ovplyvnenie exogennými faktormi pod koordinačným vedením Prof. MUDr. I. Ivanča, CSc. Od roku 1991 pracovisko riešilo inštitucionálne výskumné úlohy a  grantové úlohu VEGA a KEGA. V roku 1988 sme získali autorské osvedčenie na patent (Doc.MUDr.Š.Kujaník a spoluautori).

...na stránke sa pracuje